Nedávno ma zaujala veta z podcastu o nízkej pôrodnosti: „Sme tak PRO-CHILD, až sme ANTI-NATAL.” Inými slovami, tak veľmi sa sústredíme na všetky tie krúžky, podnety, hry a stimuly pre jedno dieťa, že nás to úplne vyčerpá, a nemáme tak síl na ďalšie dieťa, čím klesá pôrodnosť. Tieto deti potom vyžadujú neustálu pozornosť a samy od seba nie sú zvedavé.
Je možné, že problémom dnešného lektorstva je to, že lektori (nielen jazykoví) vkladajú toľko energie do uľahčenia výučby pre študentov, až to má kontraproduktívny účinok?
Z posledných správ od študentov aj lektorov som zistil, že mnohí profitovali zo starých, dobrých old-school drilov. Prekladali celé strany, prepisovali texty, drilovali cvičenia a dodnes sú za to vďační. Nie je nič zlé na kvalitnej službe, skvelých materiáloch a zábavných aktivitách, ale je potrebné nájsť bod, kde sa zodpovednosť presúva na študenta.
Z mojej praxe majú jasne navrch študenti, ktorí pracne vypisujú poznámky, transkripty videí, čítajú a aktívne vyhľadávajú príležitosti na použitie jazyka. Čo by nemalo byť prekvapením, však?
Myslíte si, že existuje niečo ako kontraproduktívna proklientska orientácia?
