Ukázať študentovi, čo môže vylepšiť, je dôležité. No aj spätná väzba a jej načasovanie má svoje pravidlá.
Simon Sinek mal minule reelko o úprimnosti a spätnej väzbe. Keď mi to doznelo v hlave a spracoval som to, napadlo mi, že to môžem preniesť do lektorstva, medzi angličtinu a študentov.
Hovoril o úprimnosti. O tom, že treba byť úprimný, ale že je dôležité, KEDY byť úprimný.
Poskytol krásny príklad, kedy bol na divadelnom predstavení svojej kamošky. Bolo to vraj hrozné a keby tam nebola ona, odišiel by. A samozrejme, že po predstavení sa ho spýtala, čo si o hre myslel. A keďže nechcel klamať, povedal, že bol hrdý na ňu, že ju nikdy nevidel ešte v predstavení a takú plnú elánu (všetko pravda).
No nemohol ju zvoziť, lebo bola plná adrenalínu z predstavenia.
Na ďalší deň jej zavolal, ona už bola kľudná, a spýtal sa, či jej môže dať feedback k predstaveniu. A mali dospelácku konverzáciu. Načasovanie je dôležité aj pri dávaní spätnej väzby.
Využi to ako lektor
Počas hodiny a tesne po nej je väčšina študentov, nielen angličtiny, v móde mentálneho vyčerpania. Podali výkon, museli sa sústrediť.
Lektor sa môže akokoľvek snažiť o poskytnutie pohody a bezpečného prostredia, vždy tam z pohľadu študenta bude to mentálne vypätie. Čím nižšia úroveň, tým väčší stres.
Ako to riešiť? Pochvál ich. Zapíš si všetko, čo povedali dobre. To im povedz buď hneď, alebo na konci hodiny všetko naraz. Na to veľmi dobre reagujú.
Následne dodaj, na ktoré veci si majú dať pozor. Netreba to preháňať, 2-3. Každopádne sú už uvoľnení, už je po hodine, tak už lepšie príjmu, najmä po pochvale, návrhy na zlepšenie. Preto som fanúšikom tzv. cold correction – spätná väzba až po hodine.
Ak niečo veľmi vyskakuje, môžeš z toho urobiť cvičenie či aktivitu na ďalšiu hodinu, kde si to precvičíte a oni vôbec nemusia vedieť, že je to preto, že to minule vôbec nevedeli alebo že je to ich Achilova päta.
